Závadka

Zostavil: Marián Jančura, 2009.

História baníctva

Horská obec Závadka je pričlenená ku okresu Gelnica a leží nadmorskej výške 823 metrov. Obec založili Máriášiovci na šoltýskom práve na začiatku 14. storočia. Prvý raz sa spomína roku 1352 ako majetok Mariássyovcov, zostala ním až do zrušenia poddanstva v roku 1849. Obyvatelia tejto horskej poľnohospodárskej obce s lúčnym hospodárstvom sa v minulosti zaoberali rozsiahlym chovom oviec a spracúvaním syra.

Aj keď obyvateľstvo sa prevažne zaoberalo  lúčnym hospodárstvom, chovom dobytka a rozsiahlym chovom oviec a spracúvaním syra, významné postavenie malo aj baníctvo. Časť tunajších obyvateľov sa živila prácou v baniach buď v blízko ležiacich žilných ložiskách. V okolí obce sa vyskytovali menšie ložiská železných a medených rúd, súvisiace s rudným poľom Malého a Veľkého Bindtu. Išlo buď o menšie žily v masíve Borsučia diera – Žaloba (kde kedysi jestvovala osada Žaloba) a žily Pri zákrute, alebo severnejšie ležiace žily Veľkého Bindtu. V 19. stor. boli v obci bane na železnú rudu. Miestni obyvatelia sa zamestnávali aj v baniach v Bindte, v Nálepkove, v Rudňanoch a v Roztokách. Po druhej svetovej vojne cestovali závadskí baníci za prácou do Rudnian.

Časť tunajších obyvateľov sa živila prácou v baniach buď v blízko ležiacich žilných ložiskách. Išlo buď o menšie žily v masíve Borsučia diera – Žaloba (kde kedysi jestvovala osada Žaloba) a žily Pri zákrute, alebo severnejšie ležiace žily Veľkého Bindtu. V 19.stor. boli v obci bane na železnú rudu. Miestni obyvatelia sa zamestnávali aj v baniach v Bindte, v Nálepkove, v Rudňanoch a v Roztokách. Po druhej svetovej vojne cestovali závadskí baníci za prácou do Rudnian.

Pamiatky

- Kostol sv. Michala archanjela, pravoslávny, barokovo - klasicistický, postavený v rokoch 1775 - 1778, renovovaný v rokoch 1926 - 1928. Typ trojpriestorového kostola s polkruhovým uzáverom presbytéria a babincom v podveží. Presbytérium je zaklenuté konchou, loď jedným poľom českej placky a jedným poľom pruskej klenby. Fasády sú členené lizénovým rámovaním. Vnútorné zariadenie je z 20.stor.
- Súbor obytných domov so štítmi situovanými na ulicu. Zväčša zrubové trojpriestorové, podmurované alebo podpivničené, z konca 19. a začiatku 20. storočia, omazané kabrincom a hálkou. Hospodárske budovy za domami.
- Prícestná kaplnka sv. Jána Krstiteľa je klasicistická z roku 1834, s barokovým volútovým štítom na priečelí.
- Na okraji dediny v ohradách na lúkach senníky zrubovej i stĺpikovej konštrukcie s doskovými stenami, pod sedlovými strechami. Vyrovnávajúc terén sú podmurované. Dvojkrídlové vráta asymetricky situované na štítovej strane.

Zdroje

Grecula, P. a kol.: Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Geokomplex Bratislava, 1995.
Kropilák a kol.: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť, 1978.