Žakarovce

Zostavil: Marián Jančura, 2008.

História baníctva

Prvé správy o obci Žakarovce pochádzajú z roku 1368. V listinách sa objavuje niekoľko historických názvov, ako v roku 1368 Villa Zakery , v roku 1374 – Zachari,  v roku 1390 – Sachar, potom v roku 1477 – Sakaar, v novších dobách v roku 1773 – Zekarowce, v roku 1808 – Žakarovce, maďarsky Zsakaróc, alebo Zákarfalu.

Žakarovce boli významnou baníckou obcou  na území, patriacom mestu Gelnica. Ležia v priečnej doline, vychádzajúcej z údolia rieky Hnilca, po oboch brehoch žakarovského potoka. Banská oblasť Máriahuta – Žakarovce, ktorá sa rozprestiera na území obcí Gelnica, Žakarovce, Jaklovce, Kluknava a Kojšov, sa vyznačuje výskytom veľkého počtu ložísk, banských diel a starodávnou baníckou činnosťou. Pre svoju výhodnú polohu v blízkosti rieky a cestnej komunikácie sa stala strediskom oboch banských revírov: tu sa sústreďovalo vedenie banských prevádzok, doprava, energetika a v starších časoch i hutníctvo.

Vznik baníctva v tejto oblasti treba hľadať už v 14. – 15. storočí. O prvých písomných záznamoch týkajúcich sa žakarovského baníctva sa zmieňuje Maderspach, podľa ktorého v roku 1546 boli spísané banské majetky. Z listiny z r. 1574 sa dozvedáme, že gelnickí baníci na Klippbergu ťažili ortuťové rudy, a to zrejme rumelku, ktorá sa vyskytovala v železnom klobúku žakarovskej Hrubej žily. Okrem toho tu boli početné železorudné a medené bane drobných ťažiarov.

V roku 1872 získala tunajšie bane Těšínsko - třinecká železiarska spoločnosť Albrechta Habsburského, ktorá investovala do vybudovania bane a úpravne sideritu.

Za Slovenského štátu podnik na území Slovenska mal názov Banská huť, banská a hutná spol., zastupiteľstvo v Bratislave. Okrem Banskej a hutnej spoločnosti vlastnili bane v tejto oblasti aj iné podniky. Už pred znárodnením boli ložiskové zásoby v Žakarovciach vyčerpané a postupne boli zapojené do ťažby menšie vedľajšie ložiská a revír Grellenseifen.

Ložiská nerastov

Významná bola najmä Žakarovská Hrubá žila, obsahujúca predovšetkým siderit, okrem toho aj drobnejšie žily Mária Terézia a Rumanay.

Pamiatky

- Súbor zrubových domov, baníckych murovaných dvojdomov
- Zachovaná folklórna tradícia
- Kostol z roku 1812
 
Zdroje

Grecula, P. a kol.: Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Geokomplex Bratislava, 1995
Kropilák a kol.: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť, 1978