Úhorná

Zostavil: Marián Jančura, 2008.

História baníctva

Úhorná je malou horskou obcou na pomedzi Spiša a Gemera. Prvá písomná zmienka o obci Úhorná sa datuje do roku 1383, kedy sa nazývala Ohary a založili ju na valaskom práve. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil. V roku 1437 je písomne doložený názov Ohor, v roku 1773 Uhorna, v roku 1920 Uhorná v roku 1927 Úhorná. V období maďarizácie sa obec úradne nazývala Dénes.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu, pred rokom 1960 pod okres Gelnica v kraji Košice; po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves vo Východoslovenskom kraji. V súčasnosti je príslušná ku okresu Gelnica vo vyššom územnom celku Košický kraj.

Úhorná patrila panstvu z Krásnej Hôrky (Bebekovcom, neskôr Andrášiovcom). Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec, no časť obyvateľstva pracovala v baniach. V staršom období to boli okolité malé bane na medenú, prípadne železnú rudu, neskôr si našli prácu v smolníckych baniach. Rozvinuté bolo pálenie dreveného uhlia.

V 19. storočí ťažké životné podmienky a kríza baní v Smolníku podnietili  vysťahovanie sa časti miestnych občanov do iných priemyselných obcí Spiša. V roku 1828 mala obec 75 domov a 552 obyvateľov.

Ložiská nerastov

V okolí obce sa nachádzajú drobné žilné ložiská sideritu a sulfidov v kremeni na severnom svahu Malej Pipitky (žily Bučina, Nemcová, Lazarová, Pipitka), dobývané pingami, niektoré aj podzemným spôsobom. Významnejšie sú ďalšie žily Ilona (Elena), Bodnárikova, Michal I. (s baňou Bebek), Michal II., Milan, Huňadová, Ábel, Abrahám, Anton a žila Krivý potok. Severovýchodne od Úhornej to boli žily Majer, Klára, Rybník, pomerne veľká žila Belá, Vrchná Belá, Katarína a žila Kotlinec. Výplň žíl bol sideritovo-chalkopyritový, no častý bol aj výskyt pyritu a tetraedritu. Majú pomerne malú hrúbku, no ich smerný rozsah bol aj niekoľko stoviek metrov. Na všetkých sú pozorovateľné pomerne dlhé pingové pásma, čo svedčí o ich dávnom dobývaní. V porovnaní s inými ložiskovými oblasťami však nešlo o významné rudné ložiská. Názvy niektorých žíl indikujú mená dávnych ťažiarov, ktorým patrili banské miery.
 
Pamiatky
 
- Rímskokatolícky barokový kostol Bolestnej Panny Márie z roku 1749, postavený roku 1749 na mieste staršieho, azda dreveného kostola s polygonálnym presbytériom a rovným stropom. Kazateľnica z 18. storočia s točenými stĺpmi a akantom. Baroková socha Piety zo začiatku 18. storočia má novú polychrómiu. V štítovom výklenku priečelia menšia baroková kópia gotickej sochy svätice.
- Pri obci je postavená tiež kaplnka Panny Márie Snežnej, kde sa každoročne koná púť v prvú augustovú nedeľu.
- Pri obce je umelá vodná nádrž Úhorná (nazývaná tiež Jazero Mieru), kde je možné kúpanie, člnkovanie a rybárčenie. Vodná nádrž Uhorná bola postavená v r. 1768 a bola určená bolo na zadržiavanie dažďovú vodu. Vodou zásobovala huty a bane v okolí Smolníka (pohon vodných kolesových čerpadiel pod Spitzenbergom, kam sa voda z kanála privádzala potrubím dlhým 8 km). Veľkosť jazera je 4,79 ha a dosahuje hĺbku až 13 metrov. Má tri prítoky: z Uhornej, z údolia Rybník a z potoka Medvedej doliny. Obklopujú ho zachované ihličnaté lesy so vzácnou zverou, hlavne karpatským jeleňom.

Zdroje

Grecula, P. a kol.: Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Geokomplex Bratislava, 1995
Kropilák a kol.: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť, 1978