Slovinky

Zostavil: Marián Jančura, 2008.

História baníctva

Južnejšie od Krompách leží banícka obec Slovinky, ktorá vznikla splynutím Vyšných a Nižných Sloviniek v roku 1943. Ako inde na Spiši, aj Slovinky sa sformovali postupne zo sídiel baníkov, roztrúsených blízko banských štôlní, otvárajúcich Hrubú slovineckú žilu a ďalšie žily medených rúd. Nižné Slovinky sa prvý raz spomínajú v roku 1368 ako Abakuk, obec založenú mestom Gelnica. V roku 1405 sa už používa názov Slowynka, v roku 1460 Zlowinka, v roku 1920 Nižné Slovinky. V 14. storočí patrili Slovinky Richnavskému panstvu, v 15. storočí Zápoľskovcom a od roku 1693 Csákyovcom. V 18.storočí tu pôsobili početné ťažiarstva, členovia Spolku hornouhorských ťažiarov, dobývajúce meď z baní Lacemberg, Kahlehöhe, Rozália, Bogdanec, Georgi, Gräsling a ďalších. Vlastnili tiež hutu sv. Mikuláša, v tom čase jednu z najvýnosnejších v Uhorsku. V roku 1815 sa 10 ťažiarstiev dohodlo na razení dedičnej štôlne Ladislav. V 70.rokoch 19.storočia dochádza k úpadku dobývanie miestnych medených rúd, v roku 1897 ťažba medených rúd zanikla. Do popredia sa v tom čase dostáva dobývanie železných rúd. V roku 1895 prechádza banský majetok do vlastníctva Pohornádskej železiarskej úč. spoločnosti, ktorá podporuje aj ťažbu sideritových rúd. V roku 1900 nadobudla rozhodujúci vplyv Rimavskomuránsko-šalgotarjánska uč.spol. Od roku 1901 sa začala výstavba slovineckého ťažobného závodu, otvárajú sa nové ložiskové časti razením dedičnej štôlne Alžbeta, buduje sa úpravňa a obytná kolónia pre baníkov. V rokoch 1907-1908 postavili elektromagnetickú úpravňu. Slovinecké železné rudy však boli chudobné na železo, preto sa ich dobývanie čoskoro skončilo. V roku 1925 obnovila ťažbu medených rúd nemecká firma Beer und Sondheimer Franfurkt, neskôr v nej pokračovala firma Krompašské závody na meď uč.spol. Po znárodnení baní po roku 1945 prešli slovinecké bane pod Železorudné bane, n.p. Spišská Nová Ves, ktoré zmodernizovali banské i úpravárenské zariadenia. Dobývanie tunajších medených rúd skončil útlm rudného baníctva. Posledný symbolický vyťažený vozík medenej rudy uzrel svetlo sveta dňa 30.6.1993.

Ložiská nerastov

Tunajšie baníctvo je založené na dobývaní veľkých žíl severnej časti slovinecko-grételského rudného poľa, najmä Hrubej Slovineckej žily, ako aj drobnejších žíl Blau halde, „S“ žila, Podložná, Podložná, Nadložná, Stredná dorotejská, Monte Christo, Ábel, Abrahám, Jakub, Biela, Zlatá a Čierna až po Helcmanovce. Zastúpenie sideritu je to menej významné, prevládajú Cu nerasty, hlavne chalkopyrit.
 
Pamiatky

Grékokatolický kostol vybudovaný v rokoch 1799-1808

Zdroje

Grecula, P. a kol.: Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Geokomplex Bratislava, 1995
Kropilák a kol.: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť, 1978