Prakovce

Zostavil: Marián Jančura, 2009.

História baníctva

Obec Prakovce sa nachádza v juhovýchodnej časti Spiša v nadmorskej výške 390 m, v strednej časti Hnileckej doliny. V 13. storočí po tatárskom vpáde povolal kráľ Béla IV. osadníkov z Nemecka, ktorí položili základy rozvoja železiarskej výroby a prispeli aj k rozvoju a hospodárskemu významu Spiša. Do tohoto obdobia sa datuje aj založenie obce Prakovce. Prvý doteraz známy písomný záznam o existencii obce Prakovce pochádza z roku 1368. Najstaršími časťami Prakoviec sú ústie potokov Hrelikov a Gelnický potok, teda Hrelikovská a Gelnická dolina, známa aj teraz pod názvom Dolina, Hutno a ďalej Čurinka. Aj dnes sa dajú rozoznať stopy po ťažobných jamách železnej rudy a milierských plošín (štecov) pre pálenie dreveného uhlia. Nachádzajú sa v prevažnej miere v dolných častiach Hutnej doliny a na ľavej a pravej strane Gelnického potoka a v doline na oboch častiach hrelikovského potoka. Vyskytujú sa aj za v lokalitách Čurinka, na Barbore a na Vindoch, (pričom posledný názov svedčí o slovenskom osídlení Prakoviec, nakoľko Windisch je staronemecké pomenovanie Slovákov).

Rozvoj obce i života v nej je úzko spojený s výrobou železa, železiarskych a strojárskych výrobkov v miestnom strojársko-metalurgickom štátnom podniku, ktorý počas celej svojej vyše 230-ročnej histórie zabezpečoval pracovné príležitosti nielen pre obyvateľov obce, ale aj celej Hnileckej doliny. V roku 1586 Anton Roll založil v Prakovciach železné hámre na vodný pohon. Položil tak základy budúcemu železiarskemu priemyslu v Prakovciach. Vlastnil aj celý vtedajší prakovský chotár. Neskôr sa venoval viac výrobe medi v okolí Margecian, kde založil hutu a po nej je pomenovaná aj obce Rollova Huta. Podstatná časť slovenských pecí s dúchadlami a hámrami na vodný pohon v Prakovciach sa nachádzala v údolí Hrelikovského potoka v Doline a v menšej miere v údolí Gelnického potoka.

Život a dejinný vývoj Prakoviec ovplyvnila šľachtická rodina Csákyovcov, ktorá bola od roku 1648 do roku 1905 majiteľom Prakoviec a jeho okolia. Vlastnila aj bohaté lesy, produkujúce kvalitné drevené uhlie, základnú surovinu pre výroby železa. V roku 1805 postavili v Prakovciach vysokú pec hutu Ľudmila, pomenovanú podľa Ľudmily Lazanskej, manželky grófa Štefana Csakyho. Stála na mieste terajšej náraďovne a bola v prevádzke až do roku 1918. Slovenské pece s hámrami v Hrelikovskej a Gelnickej doline postupne zanikali a závod sa začal budovať a rozširovať v terajších priestoroch. V hornej časti závodu bola sústredená výroba železa, zlievanie a mechanická dielňa a v dolnej časti závodu hámre a valcovňa. S postavením vysokej pece sa rozšírila zlievárenská výroba, pričom sa produkovalo surové železo pre hámre, alebo sa priamo odlieval široký sortiment odliatkov, finalizovaných v mechanickej dielni. V tom čase mal závod obchodné sklady v Košiciach, Prešove, Medzeve a cez nich zásoboval svojimi výrobami celé východné Uhorsko. V roku 1843 došlo ku modernizácii vysokej pece a k výstavbe prvej kupľovej pece. V dolnej časti závod, postavili prvú valcovňu plechov, poháňanú vodnou turbínou typu Yonwal. Začali sa valcovať veľké plechy, tenké koľajnice, špeciálne železo na výrobu obručí, motýk, cánové železo na výrobu drôtov, klincov a ihiel. Odlievali sa tu delové hlavne, gule, lafety, pre revolučnú armádu roku 1848 - 49.

Po roku 1848 sa vytvorili oveľa priaznivejšie podmienky pre rozvoj priemyslu a tým aj väčší hlad po zlievarenských výrobkoch a po železe. V snahe kryť tento dopyt sa závod rozširuje a modernizuje. Robí sa rekonštrukcia vysokej pece, modernizuje sa valcovňa a výrazne sa rozširuje mechanická dielňa. Táto dielňa spolu so zlievárňou nadobúdajú   význam najmä počas výstavby košicko-bohumínskej železnice, kedy dodávali najmä opracované vagónové kolesá, brzdy a puzdra. Tento program sa v závode udržal až do roku 1948. Závod mal okolo roku 1850 asi 120 zamestnancov, pričom ešte asi 100 ľudí sa zamestnávalo ako  baníci a uhli, ktorí dobývali v okolitých ložiskách železnú rudu a drevené uhlie pre prevádzku vysokej pece.

Osada Hutno ako súčasť mesta Gelnice prežívala odlišný vývoj. Okolo roku 1840 sa stal jej majiteľom barón Jacobs, ktorý zriadil v Hutnom a v Matildinej Hute výrobu reťazí a klincov. Surové železo odoberal z Prakoviec. Relikty týchto jeho prevádzok sú ešte aj dnes viditeľné. V jeho kaštieli v Matilda Hute je dnes umiestnený sociálny ústav.

Ložiská nerastov

Na juh od Prakoviec sa vyskytujú početné menšie žilné ložiská žilného pásma Prakovce-Perlová dolina. Najvýznamnejšie: žila Anna Relichová, Alžbeta, Johana, Frangepan, Hyacint, Cyprián. Obsahovali siderit, chalkopyrit, ale vo zvýšenej miere aj sfalerit, galenit, tetraedrit, pyrotín a arzenopyrit.

Pamiatky

Pri príležitosti 200. výročia panstva rodiny Csakyovcov v Prakovciach postavili veľkú kaplnku. Mala impozantné kamenenné schodište a veľké kamenné plllátno. Slúžila až do roku 1880 na cirkevné obrady. V roku 1945 bola sčasti zničená pri ústupe nemeckých vojsk z Prakoviec a to zničením mostu cez Hnilec pri závode. V roku 1946 bola obnovená do dnešnej podoby. V roku 1883 bol postavený dnešný murovaný kostol, zasvätený sv. Ľudmile.

Zdroje

Grecula, P. a kol.: Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Geokomplex Bratislava, 1995.
Kropilák a kol.: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť, 1978.