Nálepkovo

Zostavil: Marián Jančura, 2009.

História baníctva

Obec leží v údolí rieky Hnilec a predtým sa nazývala Vondrišel. Okrem centrálnej obce pri sútoku Železného potoka a rieky Hnilec k nej patria osady  Čierna Hora, kde boli klimatické kúpele a Tretí Hámor. Pôvodný názov súvisí s nemeckými osadníkmi, ktorí obec založili. Dnes je obec premenovaná po kapitánovi Jánovi Nálepkovi, ktorý padol v boji proti nemeckým fašistom. Je to stará banícka osada a spomína sa už v listine komesa Batiza z rodu Máriássy z roku 1290. Založená však bola niekedy okolo roku 1270 nemeckou kolonizáciou na území zemepánov z Markušoviec. Kráľ Ľudovít roku 1358 potvrdil výsady obce, ktoré vraj dostala už od kráľa Ladislava Kumánskeho. Obec patrila markušovským Mariássyovcom až do konca feudalizmu. Vondrišelčanom ako osídlencom, prisťahovaným zo západných nemeckých krajov, boli výsadnou listinou poskytnuté takzvané saské právo, ktoré zaručovalo osobnú slobodu, bez akýchkoľvek nevoľníckych povinností za ročnú kolektívnu platbu zemepánom v Markušovciach. Okrem tohoto zmluvného záväzku so zemepánom, mala obec banské výsady. Veľa dejinných udalostí priniesli hlavne nepokojné 15., 16. a 17.storočie (pobyty husitov a Jiskrových žoldnierov, reformácia a prireformácia, vojenské výpravy počas stavovských povstaní uhorských šľachticov, hrozba tureckého vpádu).

Keď na začiatku 18. storočia došlo ku konsolidácii pomerov v Uhorsku, podarilo sa Vondrišlu nadobudnúť štatút privilegovaného banského mesta vo zväzku ôsmych kráľovských banských miest (spolu s Gelnicou, Smolníkom, Švedlárom, Mníškom  nad Hnilcom, Štósom, Nižným a Vyšným Medzevom). Svoj záujem na banskom podnikaní si chránili zemepáni tým, že ustanovili funkciu hlavného banského majstra pre banské podnikanie, nachádzajúce sa na ich území. Tento banský majster dozeral na dodržiavanie predpisov banského práva a viedol evidenciu udelených banských oprávnení. Jeho právomoc sa týkala baní vo Vondrišli, Závadke, Tepličke a terajších Rudňanoch – Koterbachoch. Bolo to obdobie najväčšieho rozmachu dobývania a zhutňovania medených rúd na Spiši a počiatky hámorníckeho spracovania železa. Na území Vodrišla pracovalo 7 hámrov, jedna huta v lokalite Trosky tavila meď, jedna vysoká pec pri Druhom Hámri zase železo. Vondrišel v tomto čase nadobúdol po hospodárskej stránke význam mestečka s organizovanými remeselnými cechmi a s právom výročných trhov. Na hornom konci obce, pri lokalite Maša pod Hutnou skalou (Hütterstein), bola v roku 1847 miestnymi podnikateľmi spojených do firmy Železohutné združenie Vondrišel postavená zmodernizovaná vysoká pec, ktorá odoberala železnú rudu od okolitých baní, hlavne z bane Gustáv. Na tomto banskom závode bol postavený prvý zdroj elektrického prúdu, parný stroj na poháňanie generátora. Pred prvou svetovou vojnou bola baňa a železiareň odkúpená Hornosliezskou železiarskou spoločnosťou v Gliviciach. Staré banské podniky sa dostali do rúk cudzích kapitálových koncernov, ktoré využívali možnosti rýchlej masovej dopravy železnej rudy do Ostravskej oblasti, kde sa v moderných koksových vysokých peciach dali spracovať aj železné rudy. Po druhej svetovej vojne sa ťažila železná ruda v baniach Xantipa a Gustáv, a to do roku 1967.

Ložiská nerastov

- žilné ložiská Gustáv, Xantipa, žily Krivého poľa

Pamiatky

- otvorená evanjelická zvonica
- rímsko-katolícky kostol sv.Štefana kráľa z roku 1763

Zdroje

Grecula, P. a kol.: Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Geokomplex Bratislava, 1995
Kropilák a kol.:Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1978
Martinko, D. a Štubňa, K.: Nálepkovo. 9.publikácia edície Mini fotografické publikácie. Druhé vydanie. Akus edition Photography Kazimir Štubňa, 2008
Nálepkovo – Vondrišel. Monografia obce, 1996