Mníšek nad Hnilcom

Zostavil: Marián Jančura, 2009.

História baníctva

Patrí medzi obce, ktoré sa vyvinuli v pôvodnom chotári mesta Gelnica. Obec založili na nive a terasovitej plošine pri sútoku Smolníckeho potoka a rieky Hnilec. Najstarší archeologický dôkaz o jeho osídlení sa viaže k mladšej dobe bronzovej (1300-750 rokov pred Kristom). Vtedy tu stála nechránená osada.

Mestečko sa vyvinulo na mieste alebo blízko pustovne mníchov, pravdepodobne paulínov ktorých pustovňa sa spomína v listine uhorského kráľa Bela IV. z roku 1255. Neskôr, v roku 1322, sa už uvádza ako obec v gelnickom chotári (pod názvom Heremitam). Obec dosídlili nemeckí kolonisti, ktorí jej dali aj vlastný názov – Einsiedel. Neskorší maďarský tvar názvu (Remete) a slovenský tvar (Mnissek) boli odvodené od pôvodného latinského názvu pustovne (locus Heremitorii). Historicky  sa jej názov menil, z roku 1287 je písomne doložený názov Heremite, z roku 1338 Remethe, z roku 1773 Meissek, z roku 1808 Mníssek, z roku 1927 Mníšek nad Hnilcom. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Remete, resp. Szepesremete. Po nemecky sa obec úradne nazývala Einsiedel an der Göllnitz.

Na osídľovaní Hnileckej doliny, a teda aj Mníška nad Hnilcom, mali výrazný podiel gelnickí mešťania. Do roku 1338 to boli napríklad aj potomkovia gelnického mešťana Konráda, ktorí v tom čase dokonca aj Mníšek a Švedlár vlastnili. V 14. až 18. storoči  mal Mníšek charakter poddanského banského mestečka, zaoberajúcim sa dobývaním zlata, medenej a železnej rudy a s viacerými rozvinutými cechmi (mäsiarskym, stolárskym, kolárskym, debnárskym). Neskôr pripadol Mníšek znovu uhorskému kráľovi. Okolo roku 1465 ich daroval spolu s ďalšími banskými mestami (Gelnica, Smolník, Štós a i.) Zápoľskovcom – majiteľom Spišského hradu a dedičným spišským županom. V 18. až 19. storočí sa okrem dobývania rúd miestni obyvatelia zaoberali aj hutníctvom a spracovaním kovov, bola tu vysoká pec a hámre na spracovanie železa (napríklad na výrobu drôtu). V 18. a 19. storočí v okolí obce pracovalo niekoľko baní, hámrov a vysoká pec, bol tu zriadený substitučný banský úrad a trhovisko. Hámre pracovali od roku 1869 na parný pohon. V roku 1906 vstúpili tunajší baníci do štrajku.

V roku 1787 mala obec 292 domov s 2 296 obyvateľmi, v roku 1828 295 domov s 2143 obyvateľmi. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu. V roku 1884 vybudovali úzkokoľajnú železničnú trať do Smolníckej Huty, prechádzajúcu cez obec Mníšek. Počas prvej československej republiky sa stal Mníšek nad Hnilcom strediskom drevárskeho priemyslu, miestni obyvatelia však naďalej pracovali aj v baníctve. Miestny rozvoj poznamenala výstavba železničnej trate Margecany – Červená skala v 30.rokoch 20.storočia. V dôsledku hospodárskej krízy mala táto stavba  značný hospodársky a sociálny význam. Po roku 1945 postihol tunajších obyvateľov odsun časti nemeckého obyvateľstva. Dnes je obec Mníšek nad Hnilcom s počtom 1 680 obyvateľov stredne veľkou obcou Hnileckej doliny. Početná časť obyvateľstva nemeckej národnosti má rozvinutý spolkový životom. Veľkým problémom v obci je nezamestnanosť, na ktorej sa podieľa najmä najpočetnejšia etnická skupina Rómovia.
 
Ložiská nerastov

- malé ložisko stratiformných pyritových rúd
- drobné medenonosné žily rudného systému Jašterica-Korunka

Pamiatky

- Evanjelický kostol z roku 1787, prestavaný v roku 1926.
- Drevené kryté mosty ponad Hnilec z 20. rokov 20. storočia., stredný slúži na prepravu ľahkých hospodárskych vozidiel.
- Ojedinelé zrubové domy z 19.storočia
- Rímsko - katolícky barokovo - klasicistický kostol sv. Kríža z roku 1820 s čiastočným ponechaním staršej veže zo 17. Storočia.

Zdroje

Grecula, P. a kol.: Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Geokomplex Bratislava, 1995.