Kišovce

Zostavil: Marián Jančura, 2009.

História baníctva

Obec Švábovce vznikla v polovici 13. storočia, keď prvá písomná zmienka pochádza z roku 1268 a hovorí o usadlosti Villa Sweui. V roku 1294 ju daroval kráľ Ondrej II. Arnoldovi z rodu Geogrey – Šváby. Od Švábyovcov odkúpili obec šľachtici z rodu Horváth-Stanczovitz v roku 1578. Až do 19. storočia išlo o poľnohospodársku obec. V roku 1870 po objave miestneho ložiska mangánových rúd tu otvorili bane. Najprv sa mangánová ruda dobývala na povrchu, potom sa prešlo na hlbinný spôsob. Miestne ložiská boli dobývané aj na začiatku 20. storočia a potom až do roku 1967, kedy sa dobývanie ukončilo pre nerentabilnosť.

Ložiská nerastov

Miestne baníctvo bolo založené na dobývaní pomerne plošne rozsiahleho ložiska stratiformných rúd mangánu. Ložisko sa rozprestieralo v priestore medzi Kišovcami (Hôrkou), Hozelcom, Švábovcami a Prímovcami. Nevýhodou bola malá hrúbka ložiska (okolo 30 cm), čo si vyžadovalo náročnú otvárku a náročnú selektívnu ťažbu. Dobývanie ložiska zaniklo pre nerentabilnosť koncom 60.rokov 20.storočia.

Pamiatky

- Rímsko-katolícky kostol z 13. storočia, prestavaný v 14. storočí, s gotickými freskami
- Evanjelický klasicistický kostol z 19. storočia

Zdroje

Grecula, P. a kol.: Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Geokomplex Bratislava, 1995.
Kropilák a kol., 1976: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku.