Helcmanovce

Zostavil: Marián Jančura, 2008.

História baníctva

Obec Helcmanovce vznikala v dvoch národnostne odlišných kolonizačných vlnách. Prvý raz sa územie spomína v roku 1297. Ako obec bola založená na šoltýskom práve nemeckými osadníkmi, ktorých stopa sa zachovala v podobe priezvísk typu Gans, Banz, Spitz a podobne. Z poverenia spišského kastelána Tomáša ju v roku 1326 založil šoltýs, potom dedičný richtár Kuncman zo Slavkova. Patrila spišskému hradnému panstvu. Počas neskoršej valašskej kolonizácie sa tu usadili rusínski osadníci (priezviská typu Trojan, Hulič, Piško, Zmij a podobne). Počas historického vývoja sa menil aj názov obce: Kunchfalva (v roku 1326) , villa Henchmannii (1374), Helczmanowcze (1773), počas maďarizácie Nagykunchfalu a Helcmanóc. Vyskytovalo sa aj rusínske pomenovanie Selo.

Baníctvo patrilo k základným zamestnaniam tunajších občanov už v stredoveku. Baníci pracovali buď v miestnych baniach, alebo za prácou dochádzali do Sloviniek, Smolníka alebo Prakoviec.
 
Ložiská nerastov

Južné časti Slovinecko-gelnického rudného poľa, najmä medenonosná Zlatá žila, Jozef žila, Zelená žila, Čierna žila, žila Lazík atď.

Pamiatky
 
- Pôvodne evanjelická kaplnka, po prisťahovaní prebratá rusínmi, ktorí so sebou priniesli východný obrad. Kaplnka, dnešné sanktuárium, sa datuje do 17.stor. a nesie prvky gotiky. Neskôr k nej bola pribudovaná dnešná hlavná loď. Chrám po veľkom požiari v roku 1885 bol opravený, v roku 1911 nasledovala vnútorná generálna oprava spojená s realistickou výmaľbou. Chrám bol vtedy rozšírený o bočnú loď z južnej strany, v roku 1944 zo severnej strany a nadobudol pôdorys kríža.
- Kaplnka Bohorodičky Lurdskej z roku 1947.
- Klasisistický kaštieľ z polovice 19.storočia

Zdroje

Grecula, P. a kol.: Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Geokomplex Bratislava, 1995.
Kropilák a kol.: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1978.