Dnes je 28.03.2024, meniny má Soňa
Mesto Spišská Nová Ves
 
   Spišská Nová VesO meste > Základné informácie

Základné informácie

Mesto Spišská Nová Ves a okolie

Mesto Spišská Nová Ves sa rozprestiera v Hornádskej kotline, pričom zo severu je obklopené výbežkami Levočských vrchov, z juhu Spišsko-gemerským rudohorím. Na rozlohe 66,67 km2 žije v súčasnosti približne 37 000 obyvateľov prevažne slovenskej národnosti (k 1. 1. 2015 malo mesto Spišská Nová Ves 36 559 obyvateľov).

 

Mesto je sídlom okresu Spišská Nová Ves. Nachádza sa ma hlavnom železničnom ťahu Košice - Bratislava s prepojením na ČR a Ukrajinu. Letecké spojenia zabezpečuje blízko nachádzajúce sa medzinárodné letisko Poprad Tatry.

Atraktivitu mesta zvyšujú blízko nachádzajúce sa národné parky. Slovenský raj s množstvom divých a čarokrásnych roklín a vodopádov, náučný chodník Dreveník, blízkosť svetovo známych Vysokých Tatier a Národného parku Pieniny so splavom Dunajca.

Mesto a jeho okolie je veľmi príťažlivé a atraktívne i kultúrno-historickým dedičstvom, zachovalou ľudovou architektúrou. I okolie Spišskej Novej Vsi ponúka množstvo kultúrnych i prírodných pamätihodností. Spišský Štvrtok s kaplnkou Zápoľských, Markušovce s renesančným kaštieľom a rokokovým pavilónom Dardanely, Spišská Kapitula s neskororománskym dómom,  Žehra s ranogotickým kostolíkom, najväčší hradný komplex v strednej Európe - Spišský hrad, samotné kráľovské mesto Levoča patria medzi skutočné historické klenoty tohto územia.

Prvá písomná zmienka o meste Spišská Nová Ves je z roku 1268, kedy sa spomína ako Villa Nova. Mesto je však určite oveľa staršie, pretože archeologické nálezy medených nástrojov, ktoré boli v blízkom okolí nájdené pochádzajú zo staršieho eneolitu, ako aj viacerých bronzových sekeriek rozličných typov (jedna z nich  z Podzámčiska, iná z areálu Železničnej stanice), ďalej bronzové ihlice (z polohy Podskala) či keltských a rímskych mincí z katastra Spišskej Novej Vsi. Prvé rukolapné pamiatky pochádzajú zo stredného neolitu. Patria prvým roľníkom a chovateľom domestikovaných zvierat. V eneolite Spiš husto osídlil ľud badenskej kultúry.  Na rozhraní staršej  a strednej doby bronzovej určovala vývoj otomanská kultúra.  Otomansko-pilinský horizont je doložený na dnešnej Letnej ulici, Ul. Ing. O. Kožucha a Kapustnice I. Do začiatku 3. storočia patrí bronzová spona z polohy Podskalou - pri Hornáde, ale aj črepy reliéfne zdobenej rímskoprovincionálnej keramiky zo Smižianskej rovne dokladajú charakter vývoja výmennoobchodných vzťahov. najstaršie slovanské pamiatky z mesta možno zaradiť do 8. storočia.

V polovici 13. storočia tu založili saskí kolonisti novú obec Nova Villa - Novú Ves a postupne sa zmiešali s pôvodnými Slovanmi, ktorí sídlili v susednej osade Iglov (medzi súčasnou Mlynskou ulicou a Redutou).

Privilégia, ktoré potvrdil a prispôsobil Karol Róbert, zaručovali Novovešťanom právo na samosprávu a určité práva v oblasti súdnictva.
V roku 1412 zálohoval mesto kráľ Žigmund Poľsku a tento záloh trval plných 360 rokov až do roku 1772. Spišská Nová Ves spolu s ďalšími 15 mestami na Spiši takto mohla využívať podporu uhorských a poľských kráľov a pri rôznych vojnových konfliktoch v Európe stála bokom, čo umožňovalo jej ekonomický a kultúrny rozvoj. Ekonomickú bázu vytváral veľký zalesnený chotár s bohatými náleziskami železnej a medenej rudy a so spišskou meďou sa obchodovalo v celej Európe. Vzhľadom na bohaté náleziská železnej, striebornej  a medenej rudy medzi najhlavnejšie privilégia patrili právo kutať a ťažiť rudy. Okrem práva kutacieho, významnými privilégiami ktorými mesto v minulosti disponovalo, boli práva obchodné na prevážanie a skladovanie tovaru. Obdobie rozvoja ťažobného priemyslu podmienilo vznik ďalších cechov, remesiel, obchodu, plnokrvného meštianskeho života. V meste pôsobila svetoznáma a zároveň prvá gotický kovolejárska dielňa Majstra Konráda, z ktorej pochádza množstvo zvonov a krstiteľníc, ktoré sa dochovali dodnes.

5. novembra 1772 bolo mesto opäť včlenené do Uhorska a v roku 1774 sa stalo sídlom provincie XVI. Spišských miest až do zrušenia provincie v roku 1876. Spišská Nová Ves mala postavenie banského mesta, pričom v 18. a 19. storočí nastáva i prudký rozvoj hutníctva. Tieto faktory urýchlila výstavba železničnej trate Košice – Bohumín.

Najcharakteristickejším znakom pre Spišskú Novú Ves je šošovkovité námestie, ktoré patrí medzi najkrajšie na Slovensku a najdlhšie tohto typu v Európe.  Dominantou mesta a z hľadiska umelecko-historického je najhodnotnejšou pamiatkou je Rímsko-katolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie najvyššou kostolnou vežou na Slovensku (87 m), z druhej polovice 13. storočia. V interiéri kostola sa zachoval gotický kríž s dvoma postavami z dielne slávneho Majstra Pavla. Na námestí medzi katolíckym a evanjelickým kostolom stojí Radnica, ktorej stavba sa realizovala v klasicistickom štýle. Vedľa nej stojí evanjelický kostol v klasicistickom slohu s pôdorysom kríža, postavený v rokoch 1790 – 1796. V kostolnom interiéri je oltárny obraz Krista od dánskeho maliara Jána Jakuba Stundera z roku 1797. Oproti farskému kostolu na severnej strane námestia je situovaná do šírky rozložená budova – súčasťou ktorej je Levočská brána - Provinčný dom. Pôvodne to bola budova Spišskonovoveskej  radnice, v súčasnosti je tu sídlo Múzea Spiša.

Neďaleko námestia, v radovej zástavbe Levočskej ulice, sa nachádza Slovenský kostol – kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie.

V miestach, kde sa končí námestie stojí secesná budova so štyrmi vežičkami a mohutným vstupným portálom zo severnej strany. Reduta, v ktorej sídli Spišské divadloMestské kultúrne centrum. V súčasnosti je využívaná hlavne na kultúrne podujatia koncertná sieň.

V blízkosti radnice a pred farským kostolom stojí na stĺpe socha Immaculaty, postavená v roku 1724 Konštantínom Ľubomírskym. Vyhotovil je levočský kamenár Fridrich Horn.

V meste sa nachádzajú i ďalšie kultúrne inštitúcie Galéria umelcov Spiša, Spišské osvetové stredisko, Spišská knižnica i už spomínané Múzeum Spiša.

Zimný štadión, športová hala, futbalové ihriská, krytá plaváreň a kúpalisko, kolkáreň, jazdecký a tenisový areál umožňujú plnohodnotné športové vyžitie.

Každoročné organizovanie historicky známych Spišských výstavných trhov a Spišského trhu, prehliadky námestia s jej kultúrno-historickými klenotmi, výstupy na najvyššiu kostolnú vežu Slovenska (87 m), návšteva ZOO, kín a divadla, poriadanie množstva kultúrnych a spoločenských podujatí organizovaných Mestským kultúrnym centrom, je určitým lákadlom a zároveň aj pozvaním do tohto mesta.

Spišská Nová Ves je často označovaná prívlastkom - brána do Slovenského raja. To však vystihuje len jednu z mnohých charakteristických čŕt tohto mesta, ktoré je nepochybne najvýznamnejším centrom stredného Spiša.

Základné informácie

MESTO SPIŠSKÁ NOVÁ VES

  • Rozloha: 66,7 km2
  • Počet obyvateľov k 31. 5. 2018: 36 005
  • Počet jaslí: 2
  • Počet materských škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta: 14
  • Počet základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta: 7
  • Počet SŠ na území mesta: 8
  • Vysoké školy - VŠZaSPsvA Bratislava, detašované pracovisko Spišská Nová Ves
  • Počet základných umeleckých škôl: 1
  • Rozloha ZOO: 7,8 ha
  • Počet zvierat v ZOO: cca 110 druhov, cca 310 ks
  • Rozloha mestských lesov: 73 112 855 m2     
  • Počet pomníkov, pamätníkov: 159 ks
  • Počet fontán: 6 (z toho 4 pitné fontánky)
  • Verejná zeleň: 758 508 m2
  • Počet klubov dôchodcov: 3
  • Komunikácie VÚC na uliciach: Letná, Mlynská, Gorkého, Elektrárenská, Školská, Duklianska, Markušovská, Teplická, časť Radlinského - smer sídl. Západ