Míľniky histórie mesta Spišská Nová Ves
Z nepísaných dejín mesta Spišská Nová Ves a okolia
Prvá časť
Podkladom pre priblíženie dejín akéhokoľvek územia alebo národa sú historické pramene a historické pamiatky. Pre obdobie trvajúce do 9. storočia sú to doteraz odkryté praveké a predhistorické archeologické pamiatky. Našli sa aj v lokalite mesta a okolia Spišskej Novej Vsi a na ich výskume sa podieľali Spišskonovovešťania. Prelomil sa mýtus o neosídlení Spiša do veľkej stredovekej kolonizácie v 13. storočí...
Spišská Nová Ves vstupuje do dejín
Druhá časť
Po zániku Veľkej Moravy, ku ktorej patrila aj oblasť Spiša, sa územie dnešného Slovenska postupne stalo súčasťou uhorského kráľovstva. Zo Spiša sa v druhej polovici 12. storočia stáva samostatná administratívna jednotka Spišský komitát so sídlom župana na Spišskom hrade. V 13. - 14. storočí sa vytvára Spišská stolica ako inštitúcia spišskej šľachty. Zvláštnu jednotku tvorila Stolica spišských kopijníkov...
Stredoveká Spišská Nová Ves
Tretia časť
Mesto Spišská Nová Ves dostalo do vienka rozľahlý lesný majetok s nemalým nerastným bohatstvom. Rozloha mestských lesov sa udávala okolo 7 550 hektárov, čo ho radilo medzi bohatšie mestá. Mestské lesy hraničili na juhu s hradným panstvom Krásna Hôrka a bohatým mestom Dobšiná, na východe s chotármi Vondrišľa (Nálepkova), Tepličky a Markušoviec, na severe s mestom Levoča...
V provincii XIII spišských miest
Štvrtá časť
Zálohované spišské mestá vytvorili Provinciu XIII spišských miest. Na ich čele stál gróf volený zástupcami 13 miest. Gróf sa volil každý rok a mal najvyššiu správnu i súdnu právomoc. V zozname nachádzame sedemnástich grófov pôvodom zo Spišskej Novej Vsi, napr. Šimon (1475), Michal Koch (1534), Vít Fabiani (1550 a 1560), Gregor Hecht (1552 – 1553), Štefan Kupferschmidt...
Zo života v meste počas poľského zálohu
Piata časť
Spišská Nová Ves, podobne ako aj ostatné zálohované mestá, sa nachádzala v 15. – 18. storočí v zaujímavom postavení. Formálne patrila do Uhorského kráľovstva, ale noví poľskí zemepáni potvrdzovali mestu doterajšie privilégia a obdarúvali ho novými. Všetky privilégiá mestu potvrdil poľský kráľ Žigmund II. August (1572) i poľský kráľ Štefan Báthory (1578 a 1581). Podobne tak urobili ich nasledovníci...
Roky náboženských zmien
Šiesta časť
Vystúpenie Martina Luthera v nemeckom Wittenbergu 31. októbra 1517 začalo proces reformácie. Vzhľadom na pomerne konzervatívne nemecké a slovenské obyvateľstvo rozšírila sa na Spiši hlavne v 2. pol. 16. storočia. Napomáhali tomu domáce podmienky: mnohé spišské mestá mali v privilégiách od 13. storočia potvrdené právo slobodnej voľby farára...
Storočia vnútorných nepokojov
Siedma časť
Mestské lesy boli od 15. storočia dôležitou zložkou hospodárstva Spišskej Novej Vsi. Mesto uplatňovalo svoje práva z 13. storočia a využívalo lesy hlavne na ťažbu rúd. Mešťania tu zakladali hámre na výrobu železa, pálili drevené uhlie. Drevo z vyrúbaných stromov využívali ako palivo či dôležitý stavebný materiál. Chotárne spory preto ovplyvňovali hospodársky život mesta...
Sídlo provincie XVI spišských miest
Ôsma časť
Významným medzníkom v dejinách Spiša a mesta Spišská Nová Ves bolo navrátenie spišských miest Uhorsku, ktoré sa udialo po 360 rokoch zálohu. V starších uhorských historických prácach prevládalo negatívne hodnotenie zálohu, ale novšie historické výskumy dokazujú, že zálohované mestá sa v uvedenom období rozvíjali po hospodárskej, kultúrnej, vzdelanostnej i urbanistickej stránke...
Za sociálne a národné práva
Deviata časť
Na začiatku 19. storočia vplývali na vývoj v meste napoleonovské vojny, ktorých sa zúčastnili aj šľachtickí synovia z Uhorska pod rakúskymi cisárskymi zástavami. Baníctvo a hutníctvo v Spišskej Novej Vsi upadlo. Niekoľko podnikateľov sa podujalo obnoviť jeho stav z čias Márie Terézie. Manufaktúra na výrobu kameninového riadu položila základy nerudnému baníctvu a kameňopriemyslu...
Revolučný vír 1848 - 1849
Desiata časť
Revolučný zápas meruôsmych rokov zachvátil celú Európu vrátane habsburskej monarchie. Snaha malých národov o samostatnosť a oslobodenie sa spod absolutistického útlaku stretla u maďarskej vrchnosti s nevôľou. Vzťahy, ktoré sa vyhrotili medzi Viedňou a Pešťou, mali svoj ohlas na národnostne pestrom Spiši. V Spišskej Novej Vsi a na Branisku došlo k ozbrojenému stretnutiu...
V 10. časti Míľnikov histórie mesta Spišská Nová Ves na str. 38 v pravom stĺpci sa omylom vyskytla v texte chyba. Správne znenie vety je: „Vozy s pušným prachom našťastie zasiahnuté neboli.“ Čitateľom sa ospravedlňujem!
Autorka
Mesto v modernizačnom procese (1867 – 1918)
Jedenásta časť
V druhej polovici 19. storočia stala sa Spišská Nová Ves, známa pod názvom Igló, najväčším mestom na Spiši. Bolo to hlavne vďaka vybudovaniu železnice. Hoci sa modernizačný proces oneskoroval za pokrokom na západnom Slovensku, neboli sme izolovaným priestorom a mesto postupne prijímalo progresívne podnety v hospodárskej i kultúrnej oblasti. Baníctvo pomaly upadalo...
Premeny 20. storočia
Dvanásta časť
Formovanie novej samosprávy na Spiši a v Spišskej Novej Vsi po vyhlásení Česko-Slovenskej republiky v októbri 1918 bolo dosť zložité, pretože miestni Maďari sa ťažko zmierovali so vznikom nového štátu. Utvorená bola Spišská národná rada v Levoči na čele s hlavným županom grófom Dr. Tiborom Máriášim a Viktor Dvorcsák pokúšal sa vytvoriť Východoslovenskú ľudovú republiku...
Pripravila: PhDr. Ružena Kormošová
Prostriedky zo štátneho rozpočtu na šport v roku 2020: 100 000 €
