Detail správy

Spišská Nová Ves rozdáva mosadzné groše aj strieborniaky

V minulosti pri okrúhlych výročiach 1. písomnej zmienky o meste Spišská Nová Ves boli vydané pamätné mince a medaily.

Aj v tomto roku pri príležitosti 750. výročia 1. písomnej zmienky má mesto pre svojich občanov a hostí nové pamätné mince okrúhleho tvaru vyrobené z mosadze s ochrannou vrstvou na povrchu s priemerom 27 mm, hrúbkou 1,6 mm a hmotnosťou 8 g, vydané v náklade 8 000 ks. Na averze mince je zobrazený motív veže Rímskokatolíckeho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie, názov a erb mesta Spišská Nová Ves s číslicou 750. Na reverze sa nachádza motív kostolného zvona s jeho popisom. Zvon pochádza zo slávnej zvonolejárskej dielne Majstra Konráda pôsobiacej v Spišskej Novej Vsi v rokoch 1357 - 1527. Tento zbierkový predmet Východoslovenského múzea v Košiciach sa v súčasnosti nachádza na námestí Spišskej Novej Vsi pred Radnicou. S rovnakými motívmi boli vyrazené i strieborné medaily s priemerom 30 mm a hmotnosťou 14,21 g v náklade 250 ks. Mosadzné mince budú rozdávané návštevníkom najväčších tohtoročných podujatí mesta. Strieborné medaily sú určené pre významných hostí mesta. K dispozícii je i 50 ks na predaj v Turistickom informačnom centre. Ich predajná cena je 40 €. Obe, medaila i minca, boli vyrazené v Mincovni Kremnica, š. p.

Zaujímavosti publikované v monografii Dejiny mesta Spišská Nová Ves týkajúce sa numizmatických objavov, autor textu: PhDr. Marián Soják, PhD.:

Spomedzi stredovekých pamiatok zo Spišskej Novej Vsi sa vyníma pozoruhodná nálezová situácia zachytená v pivnici domu na Letnej ulici č. 72. Počas rekonštrukčných prác sa v múre pivnice našla zamurovaná hrncovitá nádoba, v ktorej spočívali zvieracie kostičky (pravdepodobne sliepky domácej) a zlatá minca z obdobia okolo polovice 14. storočia. Jej analýza ukázala, že išlo o uhorský florén Ľudovíta I. (1342 – 1382) s priemerom 21 mm, na averze s florentskou ľaliou, na reverze s postavou sv. Jana Krstiteľa. Podobné typy mincí začal v Uhorsku raziť podľa vzoru florentských mincí (vo Florencii sa razili od roku 1252) už v roku 1325 Karol Robert. Zlaté florény sa stali dôležitým obchodným artiklom. Po nástupe na trón pokračoval v produkcii ikonograficky identických mincí aj jeho syn Ľudovít I. Jediným rozdielom bola len zmena opisu na averznej strane mince, kde titulatúru predchádzajúceho panovníka nahradilo meno nového kráľa +LODOV• -•ICI•REX. Dosiaľ nevyriešenou otázkou je miesto razby uvedených mincí (Budín alebo Kremnica). Razba florénov prebiehala približne do roku 1353, keď ich vystriedal novy typ zlatých mincí. Podobne ako florény Karola Roberta, aj Ľudovítove razby vykazovali vysokú akosť a patrili k mimoriadne kvalitným minciam. Ich akosť bola 23 karátov a 9 grénov, čiže obsahovali až 98,958% zlata! Ľudovítove florény sa razili vo väčších množstvách ako Karolove zlaté mince. Napriek tomu zo Slovenska evidujeme len 7 exemplárov týchto mincí (všetky sú z pokladu v Paci pri Cíferi), čo dokladá nesmierny význam mince zo Spišskej Novej Vsi. Florén Ľudovíta I. z mesta je dôležitý aj pre regionálne dejiny a môže dokladať narastanie významu Spiša v medzinárodnom obchode, najmä s Poľskom. V tomto obchode bola zainteresovaná aj Spišská Nová Ves, cez ktorú sa vyvážala meď. V druhej polovici 14. storočia narástol význam Spišskej Novej Vsi. Intenzívne sa tu rozvinula remeselná výroba. Známy je rozmach zvonolejárstva, kovolejárska dielňa je prvýkrát spomínaná už okolo roku 1357. K  uvedenému odvetviu sa z čias Ľudovíta I. viaže jeden zaujímavý údaj o platbe zlatými peniazmi. V roku 1397 schválil Žigmund Luxemburský pre troch zvonolejárov zo Spišskej Novej Vsi rentu 5 florénov ročne, ktoré sa im vyplácali už od čias Ľudovíta I. V 14. storočí pôsobili v meste aj želiari, kožušníci, krajčíri, mäsiari, kramári či obuvníci. V roku 1380 dostalo mesto právo konať jarmoky a o dva roky neskôr mohlo usporadúvať trhy, zároveň došlo k ďalšej výstavbe Kostola Nanebovzatia Panny Márie. Z vyššie uvedených poznatkov vyplýva, že zlatá minca zo Spišskej Novej Vsi pochádza z čias, kedy nastal výraznejší rozvoj mesta. Preto je pochopiteľné používanie minci vyšších hodnôt. Nálezové okolnosti objaveného exempláru prezrádzajú (spolu s kosťami v nádobe zamurovanej v pivničných priestoroch budovy), že išlo o stavebnú obetinu. Minciam sa často pripisovala magická funkcia. Preto ich ľudia ukladali v rôznych historických obdobiach do hrobov, prípadne symbolicky do budov, vrátané cirkevných objektov. Objavená minca nielenže súvisí s rozmachom obchodu a frekventovanosťou obchodných ciest smerujúcich cez Spiš v 14. storočí, ale predstavuje zároveň najstaršiu zlatú stredoveku mincu nájdenú na Spiši a v Spišskej Novej Vsi.

Spomedzi rozličných numizmatických nálezov z intravilánu mesta je hoden povšimnutia nález z roku 2006, náhodné zachránený počas rekonštrukčných prác na Letnej ulici. Analýzou exempláru – počítacieho žetónu - sa zistilo (J. Hunka), že takýto typ žetónu sa zatiaľ na Slovensku nevyskytol. Hoci ho vyrobili počas 18. storočia v nemeckom Norimbergu, v dielni majstra Iohana Iacoba Dietzela (1711 – 1748), poukazuje na vládu poľského panovníka Augusta III. saského (1733 – 1763). Na averze je vyhotovený portrét tohto poľského a saského kráľa, s legendou: AUG III. D. – G. POL REX. (t. j. August III. z milosti Božej poľský kráľ). Na reverze vidno portrét jeho manželky Márie Jozefy a legendu: MARIA IOSEPHA. Na presnejšie meno výrobcu takýchto žetónov poukazujú písmena I. I. D. R. P. (teda Iohan Iacob Dietzel, rechnen pfennig = počítačí žetón) umiestnené pri dolnom okraji predmetu. Žetón (priemer 22 mm, váha 1,538 g) vyrobili z pomosadzenej medi, takže exemplár budí dojem, akoby bol zo zlata.

V Spišskej Novej Vsi 12. 2. 2018

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Informácie:

Ing. Andrea Jančíková, vedúca kancelárie primátora mesta
Mestský úrad, Radničné námestie 7, 052 70, Spišská Nová Ves, t. č. 053/4176 613
E-mail: andrea.jancikova(at)mestosnv.sk