Detail správy

Od Zemplína k Tatrám na bicykli

V Spišskej Novej Vsi včera poobede privítal primátor mesta Ján Volný Trebišovčana Františka Karaffu, ktorý na bicykli spoznáva krásy východného Slovenska.

Včera popoludní prijal Františka Karaffu v Radnici mesta Spišská Nová Ves primátor mesta Ján Volný. František Karaffa je rodený Trebišovčan, ktorý sa rozhodol spoznávať východné Slovensko zo sedadla svojho bicykla a cesty ho včera priviedli aj do Spišskej Novej Vsi, ktorá sa mu veľmi páčila a prirovnal ju k mestám ako je Žilina a Trnava.

58-ročný František Karaffa si zaumienil, že navštívi každú obec a mesto v okresoch Košice a okolie, Gelnica a Spišská Nová Ves. Na cestách je už od 10. mája tohto roku, kedy svoju cestu odštartoval v obci Kalša a v priebehu 3 týždňov sa mu podarilo navštíviť všetkých 115 obcí, miest a mestských častí okresu Košice. Nasledoval okres Gelnica a predvčerom začal v obci Matejovce nad Hornádom tretiu etapu, tentokrát po okrese Spišská Nová Ves.

Hoci má František Karaffa doma manželku, tri dcéry a syna, krásy východného Slovenska ho lákajú podnikať ďalšie a ďalšie výjazdy. Ako sám priznal: „Rodina ma podporuje, no boja sa o mňa. Lúčenie s nimi je vždy ťažké, ale keď už som na cestách, tak už je dobre. Slovensko je krásne. Naše dedinky, to je krása. Tatry sú úžasné veľhory, vždy hovorím, že je to akási pobočka Álp. Chcem lepšie spoznať východné Slovensko, môj rodný kraj a hlavne ľudí a snáď sa mi v budúcnosti podarí o tom aj niečo napísať. Z bicykla sa dá všetko vidieť a ja to všetko chcem vidieť, preto som sa na to dal. “

Diaľky ho lákali už za mladi. V 18-tich rokoch sa spolu s troma kamarátmi vybrali na bicykloch cez Rožňavu, Dobšinú, Telgárt, Kráľovu hoľu a Brezno až do Brezovej pod Bradlom pozrieť sa na Mohylu Milana Rastislava Štefánika. Táto záľuba a zvedavosť mu ostala dodnes. Mnohí ho na cestách spoznávajú a z času na čas sa k nemu pridá i skupinka cyklistov. Na otázku, ako to dokáže zvládnuť, má František Karaffa jednoznačnú odpoveď: „V prvom rade musí byť človek zdravotne silný.“

Nakoľko Karaffa pracuje, podniká svoje výjazdy v rámci dovolenky. Denne prejde 160 až 170 km. Na cestu vyráža už o pol šiestej ráno a z bicykla zosadá o pol deviatej večer, aby prespal v obci alebo meste, kde sa práve nachádza. Cez víkendy nejazdí, pretože ako sám uviedol: „V každom meste a dedine sa snažím stretnúť s primátorom alebo starostom, cez víkend to však nejde a tak mám víkendy voľné. V pondelok sa vlakom alebo autobusom dopravím  tam, kde som v piatok skončil a pokračujem ďalej.“

Karaffa si všetko financuje viac-menej sám. Okrem oblečenia a stravy najvyššie náklady podľa jeho slov pripadajú na údržbu bicykla, ktorý si prerobil pre vlastné potreby tak, aby mu nerobilo problémy neustále stúpanie do kopcov, o ktoré nie je na východnom Slovensku núdza.

Na jeho cestách mu robí spoločnosť fotoaparát a denník, do ktorého si zapisuje svoje zážitky a stretnutia s predstaviteľmi miest a obcí. Samozrejme nesmie chýbať ani mapa, ktorú má vraj podrobnú ako „vojenský útvar“. Jeho najväčším nepriateľom je jedine strach z ťažko naložených zahraničných kamiónov, ktoré podľa jeho skúseností nemajú problém preletieť cez obce aj rýchlosťou 130 km/h.

Počas najbližších dní môžete Františka Karaffu stretnúť na cestách v okrese Spišská Nová Ves, míňať ho neskôr možno budete i v okolí Tatier, kam sa chystá pozrieť. Ďalšiu etapu by chcel František Karaffa venovať spoznávaniu Rožňavy a okolia. Držíme mu palce a prajeme veľa šťastných kilometrov!

SNV, 14. august 2007