Detail správy

Cena mesta Spišská Nová Ves za rok 2012

Primátor mesta PhDr. Ján Volný, PhD., 13. marca 2013 o 15.00 hod. v obradnej sieni Radnice slávnostne odovzdá najvyššie ocenenie mesta Spišská Nová Ves. Okrem toho udelí aj tri Ceny primátora mesta.

Mesto Spišská Nová Ves v snahe oceniť aktivitu, pravidelnú činnosť, pomoc pri výstavbe, zveľaďovaní a reprezentácii mesta udeľuje raz ročne Cenu mesta Spišská Nová Ves. Na ostatnom zasadnutí mestského zastupiteľstva konanom 28. februára 2013 poslanci jednohlasne schválili udelenie tohto ocenenia za rok 2012 Jozefovi Surgentovi pri príležitosti 70. výročia narodenia za jeho obetavú prácu v oblasti turistiky, propagácie mesta, Slovenského raja, značkovania turistických trás a tvorbe turistických máp Slovenského raja a regiónu Spiša.

Jozef Surgent sa narodil v Spišských Vlachoch, kde tiež vychodil Základnú školu. V rokoch 1957 – 1959 sa v Odbornom učilišti v Rožňave vyučil v profesii „vrtár“ pre Geologický prieskum, n. p., Spišská Nová Ves. V rokoch 1960 – 1964 študoval na Strednej priemyselnej škole geologicko-baníckej v Spišskej Novej Vsi. Po maturite nastúpil do zamestnania v Železorudných baniach, n. p., Spišská Nová Ves, kde väčšinu svojho pracovného života pracoval vo funkcii banský technik. Tomuto podniku bol verný až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1998.
Už počas štúdia na SPŠG–B pracoval ako pomocný značkár pod vedením prof. Arnolda Tótha. Po tomto pedagógovi prebral v roku 1970 funkciu predsedu Okresnej značkárskej komisie regiónu skladajúceho sa z okresov Spišská Nová Ves, Gelnica a Levoča. Túto funkciu zastáva dodnes, t. j. 43 rokov. V roku 1959 založil odbor turistiky pri TJ Tatran Spišské Vlachy, kde niekoľko rokov zastával post predsedu. V roku 1972 sa presťahoval do Spišskej Novej Vsi. Tu spolupracoval pri zakladaní Odboru turistiky pri TJ Lokomotíva Bane Spišská Nová Ves a istý čas pôsobil ako jeho predseda. Ako predseda značkárskej komisie sa aktívne zaslúžil o vhodné rozšírenie siete značkovaných chodníkov v Slovenskom raji, Volovských vrchoch, Levočskom pohorí, Branisku a o osadenie informačných tabúľ. Regionálna komisia pod jeho vedením spravuje 900 km značených turistických chodníkov (patria k nim pešie, lyžiarske, konské a časť náučných chodníkov). Je spoluautorom turistického obsahu a recenzentom turistických máp Slovenský raj, Volovské vrchy – Krompachy, Volovské vrchy – Košice, Levočské vrchy a Šarišská vrchovina – Branisko. Je značkárom s najvyššou kvalifikáciou – inštruktor značenia, riadi 26-členný kolektív školených značkárov a pôsobí aj ako lektor značkárskych kurzov.
Okrem týchto funkcií je členom Regionálnej rady KST v Spišskej Novej Vsi, cvičiteľom turistiky 1. triedy. V roku 1973 sa zaslúžil o založenie druhého najstaršieho turistického prechodu - Prechodu Braniskom. Pôsobil v organizačných štáboch troch celoslovenských letných turistických zrazoch, jedného zimného a jedného medzinárodného zrazu.
V poslednom období sa už ako dôchodca podieľal na projektoch zameraných na rozšírenie, kvalitu a propagáciu siete turistických chodníkov. Jednalo sa najmä o projekty v pohorí Galmus a turistické sprístupnenie Vojenského pásma Levoča.
Svoje koníčky realizuje Jozef Surgent aj inak. Od odchodu do dôchodku sa aktívne stará a udržiava v chode jeden z novoveských klenotov – najvyššiu kostolnú vežu a jej vežové hodiny s ich hodinovým strojom. Za svoju aktívnu a záslužnú činnosť bol ocenený cenami: Majster turistiky r. 1986, Držiteľ odznaku značkára 1. triedy, Zlatý odznak značkár KST, Čestný odznak ČSTV, Verejné uznanie 3. a 2. stupňa ČSZTV, Strieborná plaketa SZTK, Strieborný a zlatý odznak Turista KST, Držiteľ Lutónskeho plakety.

Okrem oceneného Jozefa Surgenta boli na Cenu mesta Sp. Nová Ves za rok 2012 nominovaní:
- Ján Petrík – prostredníctvom svojich kníh približuje nielen históriu a osobnosti Slovenského raja, horolezectvo v Sp. Novej Vsi, ale aj obdobie roku 1939 – Spišská tragédia a Malá vojna, či už biografiu priekopníka letectva zo Spiša, Štefana Petróczyho, ďalej históriu Novoveskej Huty, pripravený má tiež zatiaľ nevydaný bohatý materiál železníc na Spiši, je kronikárom mesta za roky 2003, 2004, 2007, 2008 a 2009.
- Mgr. Jolana Prochotská – bývalá učiteľka I. stupňa ZŠ, viac ako 50 rokov členka Slovenského červeného kríža, predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej, členka Spišského dejepisného spolku, zakladateľka Klubu dôchodcov Komenský a Klubu Spoločnosti M. R. Štefánika, dve volebné obdobia bola poslankyňou MsZ v Sp. Novej Vsi, funkcionárkou Miestnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku a v súčasnosti je podpredsedníčkou Okresnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku, za tieto aktivity bola ocenená v celoslovenskej ankete Senior roka 2012.
- MUDr. Andrej Karniš – bol pri zakladaní kameňa našej NsP, ako jej prvý riaditeľ mal na starosti jej spustenie do prevádzky.

Počas slávnostného prijatia v obradnej sieni Radnice primátor mesta PhDr. Ján Volný, PhD., tiež udelí Cenu primátora mesta trom osobnostiam za ich celoživotné dielo, a to v oblasti insitného umenia Tiborovi Gurinovi, v oblasti propagácie a vydavateľskej činnosti Ladislavovi Jirouškovi a v oblasti zdravotníctva MUDr. Erike Zimovej.

Tibor Gurin sa narodil v roku 1933 v maďarskom Sarisápe. Po skončení II. svetovej vojny prišiel v roku 1946 na Slovensko. Je insitným sochárom, rezbárom, maliarom, pôvodným povolaním baník, člen Klubu amatérov výtvarníkov. V roku 1988 odišiel do dôchodku a začal sa naplno venovať kresbe, maľbe, drevorezbe, kamennej plastike a šperkom z minerálov. Získal mnoho ocenení na okresných, krajských, celoslovenských prehliadkach neprofesionálneho (insitného) výtvarného umenia. Pravidelne sa zúčastňuje výstav, plenérov a školení. Slovenská mytológia, jej mystérium a báje, sprevádzajú autora počas celého aktívneho umeleckého dozrievania. Dlhé roky skúma slovanské zvyky podľa legiend, venuje sa histórii staroslovanských božstiev. Jeho sochy sú jedinečné nielen svojím tematickým zameraním, ale aj materiálom – zvláštnym kameňom. Jedná sa o ťažko opracovateľnú rudnú horninu s veľkým obsahom medi a železa. Svoje práce vystavoval na mnohých samostatných výstavách doma i v zahraničí. V roku 2003 získal medailu Daniela Gabriela Licharda za celoživotnú tvorbu. Najväčší úspech dosiahol v júni 2007, kedy odborná komisia zaradila 6 jeho diel, spolu s ďalšími 300 dielami od 90 autorov z 18 krajín, na celosvetovú výstavu INSITA 2007 - 8. Trienále insitného umenia v Bratislave. V roku 2008 mal samostatnú výstavu v Galérii insitného umenia v Pezinku. Vlani v Trenčíne na 49. ročníku súťažnej prehliadky neprofesionálneho výtvarného umenia pod názvom Výtvarné spektrum 2012 získal hlavnú cenu za plastiku z kameňa Rybár a predátor.

Ladislav Jiroušek je vynikajúci východoslovenský umelecký fotograf. Narodil sa 19. februára 1943 v Ústí nad Orlicí v Českej republike. Tam prežil prvé roky detstva. Do druhej triedy už začal chodiť v Spišskej Novej Vsi a ostal jej verný dodnes. Študoval na Železničnom učilišti a Vyššej priemyselnej škole v Šumperku. Po ukončení stredných škôl nastúpil do nášho rušňového depa ako rušňovodič. To však už fotil všade, kade chodil všetko, čo videl, a tak sa po čase stal v Uzlovom klube Železničiar fotografom. Dodatočne sa vyučil za fotografa a v roku 1984 v Bratislave ukončil diaľkové štúdium výtvarnej fotografie.
Fotografom sa stal vďaka učiteľke zo základnej školy p. Jolanke Jánošíkovej a jej obrovskej tekvici vypestovanej na školskom pozemku, ktorú chcela mať zdokumentovanú a tiež starému fotoaparátu Kodak.
Po prvých víťazstvách sa Ladislav vo fotografovaní čoraz viac zdokonaľoval a postupne začal vydávať jednu knihu za druhou. Okrem kníh je tiež autorom desiatok pohľadníc, skladačiek, brožúr, turistických sprievodcov, máp. Vo svojej fotografickej tvorbe sa zameral najmä na prírodu, krajinu, folklór, kultúrne a historické pamiatky. Zo svojich kníh si najviac váži „Slovenský raj“ a „Tatranské panorámy“. Tú prvú považuje za svoju srdcovú záležitosť i vďaka 15-tim rokom v dobrovoľnej horskej službe, v rámci ktorej má náš národný park prechodený nielen po vyznačených trasách. Tú druhú si váži iste i pre náročnosť získavania záberov. Je tiež autorom publikácie s názvom „Perly regiónu - Gemer Malohont“, „Stredný Spiš“ či „Spiš – perla Slovenska“, ktorá sa rodila skoro tri roky.

MUDr. Erika Zimová má mimoriadne zásluhy na rozvoji zdravotníctva v meste Sp. Nová Ves i v celom regióne. Narodila sa v Stratenej, okres Rožňava. Tam tiež začala navštevovať základnú školu, ktorú už ale ukončila v Sp. Novej Vsi, kde sa spolu s rodičmi presťahovala. Po promócii nastúpila v rámci OÚNZ do NsP v Levoči a po absolvovaní popromočného vzdelávania 1. januára 1970 začala pracovať na internom oddelení NsP v Sp. Novej Vsi ako sekundárny lekár. V roku 1973 získala atestáciu 1. stupňa v odbore interná medicína a v roku 1979 i atestáciu 2. stupňa. Následne začala vykonávať funkciu staršej sekundárnej lekárky s ťažiskom práce na príjmovej ambulancii interného oddelenia.
Obe kvalifikačné atestácie dosiahla pod vedením vtedajšieho primára MUDr. Alexandra Jedlovského, vynikajúceho internistu známeho nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí vďaka jeho pracovným výsledkom a bohatej publikačnej činnosti. Vďačí mu nielen za odovzdané vedomosti a bohaté životné skúsenosti v odbore interná medicína, ale naučil ju tiež, že práca lekára si okrem odborných znalostí vyžaduje i etický a hlboko ľudský rozmer – pokoru lekára, veľkú empatiu k pacientom a tiež vnímať prácu lekára ako poslanie. Pod jeho vedením pracovala do konca júla 1999 a od augusta sa stala zástupkyňou primárky MUDr. Evy Novákovej. Od 1. januára 2002 zároveň vedúcou lekárkou oddelenia dlhodobo chorých. Po odchode MUDr. Novákovej bola od 1. júla 2007 poverená funkciou primárky interného oddelenia a ODCH. Keďže od 5. mája 2008 bol do funkcie primára interného oddelenia menovaný MUDr. Miroslav Hudák, pokračovala v práci na oboch oddeleniach ako zástupkyňa primára interného oddelenia a zároveň ako vedúca lekárka oddelenia dlhodobo chorých až do 28. februára 2013. K 1. marcu 2013 v 45. roku aktívnej práce lekárky internistky odišla do dôchodku. MUDr. E. Zimová pracovala celý svoj život s neuveriteľným entuziazmom a láskou k chorým.