Atraktivitu mesta zvyšujú blízko nachádzajúce sa národné parky. Slovenský raj s množstvom divých a čarokrásnych roklín a vodopádov, náučný chodník Dreveník, blízkosť svetovo známych Vysokých Tatier a Národného parku Pieniny so splavom Dunajca.
Mesto a jeho okolie je veľmi príťažlivé a atraktívne i kultúrno-historickým dedičstvom, zachovalou ľudovou architektúrou. I okolie Spišskej Novej Vsi ponúka množstvo kultúrnych i prírodných pamätihodností. Spišský Štvrtok s kaplnkou Zápoľských, Markušovce s renesančným kaštieľom a rokokovým pavilónom Dardanely, Spišská Kapitula s neskororománskym dómom, Žehra s ranogotickým kostolíkom, najväčší hradný komplex v strednej Európe - Spišský hrad, samotné kráľovské mesto Levoča patria medzi skutočné historické klenoty tohto územia.
Prvá písomná zmienka o meste Spišská Nová Ves je z roku 1268, kedy sa spomína ako Villa Nova. Mesto je však určite oveľa staršie, pretože archeologické nálezy medených nástrojov, ktoré boli v blízkom okolí nájdené pochádzajú zo staršieho eneolitu, ako aj viacerých bronzových sekeriek rozličných typov (jedna z nich z Podzámčiska, iná z areálu Železničnej stanice), ďalej bronzové ihlice (z polohy Podskala) či keltských a rímskych mincí z katastra Spišskej Novej Vsi. Prvé rukolapné pamiatky pochádzajú zo stredného neolitu. Patria prvým roľníkom a chovateľom domestikovaných zvierat. V eneolite Spiš husto osídlil ľud badenskej kultúry. Na rozhraní staršej a strednej doby bronzovej určovala vývoj otomanská kultúra. Otomansko-pilinský horizont je doložený na dnešnej Letnej ulici, Ul. Ing. O. Kožucha a Kapustnice I. Do začiatku 3. storočia patrí bronzová spona z polohy Podskalou - pri Hornáde, ale aj črepy reliéfne zdobenej rímskoprovincionálnej keramiky zo Smižianskej rovne dokladajú charakter vývoja výmennoobchodných vzťahov. najstaršie slovanské pamiatky z mesta možno zaradiť do 8. storočia.
V polovici 13. storočia tu založili saskí kolonisti novú obec Nova Villa - Novú Ves a postupne sa zmiešali s pôvodnými Slovanmi, ktorí sídlili v susednej osade Iglov (medzi súčasnou Mlynskou ulicou a Redutou).
Privilégia, ktoré potvrdil a prispôsobil Karol Róbert, zaručovali Novovešťanom právo na samosprávu a určité práva v oblasti súdnictva.
V roku 1412 zálohoval mesto kráľ Žigmund Poľsku a tento záloh trval plných 360 rokov až do roku 1772. Spišská Nová Ves spolu s ďalšími 15 mestami na Spiši takto mohla využívať podporu uhorských a poľských kráľov a pri rôznych vojnových konfliktoch v Európe stála bokom, čo umožňovalo jej ekonomický a kultúrny rozvoj. Ekonomickú bázu vytváral veľký zalesnený chotár s bohatými náleziskami železnej a medenej rudy a so spišskou meďou sa obchodovalo v celej Európe. Vzhľadom na bohaté náleziská železnej, striebornej a medenej rudy medzi najhlavnejšie privilégia patrili právo kutať a ťažiť rudy. Okrem práva kutacieho, významnými privilégiami ktorými mesto v minulosti disponovalo, boli práva obchodné na prevážanie a skladovanie tovaru. Obdobie rozvoja ťažobného priemyslu podmienilo vznik ďalších cechov, remesiel, obchodu, plnokrvného meštianskeho života. V meste pôsobila svetoznáma a zároveň prvá gotický kovolejárska dielňa Majstra Konráda, z ktorej pochádza množstvo zvonov a krstiteľníc, ktoré sa dochovali dodnes.
5. novembra 1772 bolo mesto opäť včlenené do Uhorska a v roku 1774 sa stalo sídlom provincie XVI. Spišských miest až do zrušenia provincie v roku 1876. Spišská Nová Ves mala postavenie banského mesta, pričom v 18. a 19. storočí nastáva i prudký rozvoj hutníctva. Tieto faktory urýchlila výstavba železničnej trate Košice – Bohumín.
Najcharakteristickejším znakom pre Spišskú Novú Ves je šošovkovité námestie, ktoré patrí medzi najkrajšie na Slovensku a najdlhšie tohto typu v Európe. Dominantou mesta a z hľadiska umelecko-historického je najhodnotnejšou pamiatkou je Rímsko-katolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie s najvyššou kostolnou vežou na Slovensku (87 m), z druhej polovice 13. storočia. V interiéri kostola sa zachoval gotický kríž s dvoma postavami z dielne slávneho Majstra Pavla. Na námestí medzi katolíckym a evanjelickým kostolom stojí Radnica, ktorej stavba sa realizovala v klasicistickom štýle. Vedľa nej stojí evanjelický kostol v klasicistickom slohu s pôdorysom kríža, postavený v rokoch 1790 – 1796. V kostolnom interiéri je oltárny obraz Krista od dánskeho maliara Jána Jakuba Stundera z roku 1797. Oproti farskému kostolu na severnej strane námestia je situovaná do šírky rozložená budova – súčasťou ktorej je Levočská brána - Provinčný dom. Pôvodne to bola budova Spišskonovoveskej radnice, v súčasnosti je tu sídlo Múzea Spiša.
Neďaleko námestia, v radovej zástavbe Levočskej ulice, sa nachádza Slovenský kostol – kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
V miestach, kde sa končí námestie stojí secesná budova so štyrmi vežičkami a mohutným vstupným portálom zo severnej strany. Reduta, v ktorej sídli Spišské divadlo a Mestské kultúrne centrum. V súčasnosti je využívaná hlavne na kultúrne podujatia koncertná sieň.
V blízkosti radnice a pred farským kostolom stojí na stĺpe socha Immaculaty, postavená v roku 1724 Konštantínom Ľubomírskym. Vyhotovil je levočský kamenár Fridrich Horn.
V meste sa nachádzajú i ďalšie kultúrne inštitúcie Galéria umelcov Spiša, Spišské osvetové stredisko, Spišská knižnica i už spomínané Múzeum Spiša.
Zimný štadión, športová hala, futbalové ihriská, krytá plaváreň a kúpalisko, kolkáreň, jazdecký a tenisový areál umožňujú plnohodnotné športové vyžitie.
Každoročné organizovanie historicky známych Spišských výstavných trhov a Spišského trhu, prehliadky námestia s jej kultúrno-historickými klenotmi, výstupy na najvyššiu kostolnú vežu Slovenska (87 m), návšteva ZOO, kín a divadla, poriadanie množstva kultúrnych a spoločenských podujatí organizovaných Mestským kultúrnym centrom, je určitým lákadlom a zároveň aj pozvaním do tohto mesta.
Spišská Nová Ves je často označovaná prívlastkom - brána do Slovenského raja. To však vystihuje len jednu z mnohých charakteristických čŕt tohto mesta, ktoré je nepochybne najvýznamnejším centrom stredného Spiša.